Žuži Sahligerová
Zelená exkurzia
Ako som Vám sľúbila v zime, tak aj svoj sľub plním. Zase sme sa s mojim verným chodítkom vybrali do prírody aj spolu s foťákom, až sa nám pred očami zazelenilo. Veď predsa komu sa nelení...
Autor je neuveriteľný narcis, ktorý zneužíva tento blog na zdvihnutie vlastného ega. Nehanbí sa však za to a nehodlá sa presadiť!! A mám lamu :)) Zoznam autorových rubrík: Zzzuzka sa zamyslela..., Ach my študáci.., Takáto vec sa mi príhodila..., Abeceda priateľov, Okolo sveta za 1 život, Haluze a halúzky občas i haluš, Traste sa, mám v ruke foťák!
Ako som Vám sľúbila v zime, tak aj svoj sľub plním. Zase sme sa s mojim verným chodítkom vybrali do prírody aj spolu s foťákom, až sa nám pred očami zazelenilo. Veď predsa komu sa nelení...
Je tu máj lásky čas a Trixinka sa nám asi zaľúbila. A bola z toho riadna telenovela. Veď posúďte sami...
Keď ste sám a v noci a navyše v miernej polo-depresii, napadajú vás úžasne zvláštne veci...
Nepoznali sme sa dlho. Stretla som ho náhodou na "intrákovici", na ktorú som sa dostala náhodou. A videla som, že sa mu páčim. A bolo mi s ním dobre. Asi preto, že som už bola dlho sama.
Na Slovensku je predvolebná kampaň ešte len na začiatku. V Česku už je v plnom prúde. Aj keď sme kedysi tvorili spoločný štát, Česko je iné. A to sa týka aj volieb. A nemusíte byť ani v centre Bratislavy alebo Prahy, aby vám pripomínanie blížiacich sa volieb v oboch krajinách tieklo aj ušami.
Maturita na Slovensku má od objektívnosti asi tak ďaleko ako koala austrálska od mojej zubnej kefky. Nie je to tak dávno, čo bola maturita len veľkým verejným fiaskom. Presnejšie pred dvoma rokmi. Napriek úporných snahách ministerstva školstva zmeniť to sa však sen o objektívnych maturitách neplní.
Bolo to milé dievča. Pekné, a aj rozumu malo celkom dosť. Nemalo ideálne miery, ani dokonalú postavu. Ale bolo to príjemné zjavenie. A vedela byť pekná. Keď chcela.
Prepáčte, ale nesledujem blogy. Ale som si istá, že sa tu už nespočetne veľa ľudí vytešovalo z jari. Na mňa však práve v tejto chvíli doľahol pocit, že svoje myšlienky musím okamžite dať na papier (práve preto tento článok vznikol asi pred hodinou v papierovej forme). Ale nie preto, že prišla jar. Preto, že po dlhšom čase prišla na mňa chu%t usmievať sa a aspoň na chvíľu zase písať o niečom veselom a pozitívnom.
Máte aj vy občas pocit, že nič okolo seba nechápete a máte chuť to zabaliť, alebo som len ja divná?
Žiť vo veľkomeste je niečo zvláštne. Aspoň pre mňa. Nie som z dediny, aj keď to tak vždy nazývam. Ale predsa – 30tis ľudí je niečo iné ako milión.
Bývať na intráku je niečo podobné, ako bývať v paneláku. Možno s tým rozdielom, že nás je tu nasáčkovaných viac. A taký intrák s tisíckou obývajúcich Vám teda vie vylúdiť zvuky... :o)
"Stačí Ti sekunda na to, aby si niekoho stretol, minúta, na to, aby si niekoho spoznal, hodina na to, aby si si niekoho obľúbil, deň na to, aby si sa zaľúbil. Ale na to, aby si zabudol, potrebuješ celý život."
Písal sa zase raz jeden obyčajný sobotný večer. Opäť raz doma na víkend so školy a opäť raz vonku v dave. Mal to byť zase koncert kamarátov v mojom najnavštevovanejšom podniku. A predsa sa stalo niečo, čo ma zase raz vyviedlo z tých bežných a samozrejmých koľají..