Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)
(zdroj: guugl)
V diaľke žiarili pouličné svetlá.
A ona mu do tváre slová vmietla.
Slová ostré ako dýka.
Po ktorých padá všetka pýcha.
Tie slová zasiahli ho viac ako kameň.
Zahasili jeho plameň.
Plameň čo v srdci horel pre ňu len.
Zostal po ňom už len tieň.
A v jeho vnútri prázdno smutné.
Nič už nie je preňho nutné.
Zobrala mu kúsok života.
A on cíti sa ako sirota.
Nemalo však zmysel stáť tam.
Pred ňou avšak celkom sám.
Odišiel a v očiach slzy.
A ju to už aj možno mrzí...
